spomíname na ružomberok zabudnutý časom

Kto sme a čo robíme?

Všetci sme Ružomberčania. Niektorí sme sa tu narodili a vyrastali, iní sme tu len pracovali či študovali, alebo tu len radi trávime voľnočasové aktivity. Niektorí z nás tu žijú dodnes, iní už dávno nie a niektorí z nás tu nikdy nežili. Všetci sa sem ale vždy radi vraciame či už fyzicky, alebo len v mysli. Ružomberok ako mesto Andreja Hlinku, liptovskej bryndze a výroby papiera pozná už každý. My objavujeme Ružomberok zabudnutý časom.

Chcete sa k nám pridať? Inšpirácia z minulosti

Na obrázku Dušan Makovický st. a Lev Nikolajevič Tolstoj

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.

  • Náš transparentný účet:

    CZ71 2010 0000 0025 0228 8314
    Fio banka CZ

Chcete sa k nám pridať?

Aj práve Vás možno hľadáme. Usilujeme sa vytvoriť spoločnosť Ružomberčanov, ktorí nemajú záujem vytvárať idoly ani hrdinov mesta. Máme záujem o dôstojné a pravdivé upamätnenie všetkých osobností Ružomberka, ktoré si to zaslúžia či už v zmysle pozitívnom, alebo aj negatívnom. Radi by sme nadviazali na tradíciu Liptovskej muzeálnej spoločnosti Júliusa Kürtiho, ktorý s bratom Artúrom založil Liptovské múzeum a možno sa nám (alebo tým po nás) raz podarí dosiahnuť aj to, čo sa Júliusovi za života nepodarilo.
Špeciálnu pozornosť si iste zaslúži aj mestský cintorín, kde odpočívajú osobnosti, ktoré svojím významom presahujúce často hranice Liptova a v mnohých prípadoch dokonca hranice Slovenska. História Ružomberka na ktorú sa časom zabudlo ukrýva veľké a rozmanité bohatstvo a to je náš prvoradý cieľ, pripomínať si toto bohatstvo v plnom rozsahu a rozmanitosti, nezveličovať význam jedného na úkor ostatných.
 Kontaktujte nás

O muzeálnej spoločnosti bratov Kürtiovcov

  • 1888 - spolok troch ružomberských študentov
  • 20.03.1894 - prvá výstava Ružomberského Alžbetínskeho múzea
  • 12.02.1912 - vznik Liptovskej muzeálnej spoločnosti v Ružomberku
  • júl 1914 - udelenie finančnej podpory a priznanie štátneho dozoru Liptovskému múzeu
  • po 1. sv. vojne - rozpustenie spolku - múzeum preberá mesto
  • 1930 - 1933 - prehraný spor o priestory Kaštieľa sv. Žofie
  • 1935 - 1937 - stavba budovy Liptovského múzea

Prvý výbor liptovskej muzeálnej spoločnosti 1912

Zľava stoja: Artúr Fischer, Ervín Boros, Karol Szegö, Hozef Jakubík, Albert Okolicsányi, Július Kürti; - sedia: Vavro Šrobár, Peter Makovický ml., Daniel Vlkolinský, Vojtech Dornay, Artúr Kürti, Gregor Litán

Pôvodné jadro Muzeálnej spoločnosti v Ružomberku tvorili nadšení študenti: bratia Artúr a Július Kürtiovci a Mikuláš Geiger. V tomto zložení začali fungovať zrejme od roku 1888. Spolok si stanovil za hlavné ciele zber exponátov a vznik Liptovského múzea. Jeho prvé priestory tvorilo podkrovie starej pošty v bývalej Madočániovskej kúrii (križovatka Mostovej a Bernolákovej ulice). Spolok dostal meno Ružomberské Alžbetínske múzeum na počesť manželky cisára Františka Jozefa a svoje prvé múzeum otvoril v roku 1897. Ešte v tom roku múzeum poškodila krádež. Navyše mladí zakladatelia múzea museli venovať svoj čas prioritne štúdiu. Na poslednej schôdzi 28. júla 1898 sa spolok rozpustil.

Časom sa Artúr vrátil z Viedne ako doktor medicíny a Július vymenil štúdium práva v Budapešti za prácu v rodinnom obchode. V roku 1905 bratia premiestnili svoje zbierky do Artúrovho domu na rohu Podhory a Mariánskej ulice. Trvalo istý čas, kým získali patričnú pozornosť mesta. Zaslúžili si ju iniciovaním odborných diskusií a publikačnou činnosťou.

Július postupne získal kontakty na Vladimíra Makovického, Fedora Houdeka či Andreja Hlinku a redaktorov Salvovej tlačiarne. Poslúžila mu na to rodinná kolkáreň, kde sa schádzali všetky skupiny pestrého Ružomberka: katolíci, evanjelici, Židia, Maďari či Nemci a, samozrejme, Slováci. Nadšenie pre múzeum odstraňovalo možné bariéry.

Nová základňa osemnástich členov sa 28. novembra 1911 dohodla na obnovení spoločenstva. V dobe silnej maďarizácie sa ustálilo, že národnosť členov sa uvádzať nebude a popis vystavených exponátov bude v dvoch jazykoch. Za vznik Liptovskej muzeálnej spoločnosti sa považuje 12. február 1912 podpismi 242 členov. Nechýbali tu mená ako Šrobár, Peter Makovický ml. či Albert Okoličány. Július Kürti prijal funkciu kustóda. Za najcennejšie predmety múzea sa vtedy pokladala čiapka Jánošíkovou a básne renesančného básnika Valentína Balašu. Exponáty začali do múzea darovať mesto, cirkvi i školy. V júli 1914 bol na múzeu pridelený štátny dozor (to sa má chápať ako známka kvality). O pár dní vypukla 1. svetová vojna, v ktorej padli okrem Artúra Kürtiho aj iní dôležití členovia spolku.

Po 1. svetovej vojne bol muzeálny spolok rozpustený a majetok múzea prevzalo mesto. Július Kürti z postu kustóda po mnohých sporoch s mestom musel v roku 1924 na dva roky odstúpiť. Múzeum opäť začínalo získalo dôležitých členov, ako bol maliar Alojz Fellegi či archeológ Vojtech Budinský-Krička a iní. V rokoch 1930 až 1933 padli posledné snahy Júliusa Kürtiho umiestniť zbierky múzea do Kaštieľa svätej Žofie. Mesto dalo kaštieľ armáde a pre múzeum vytvorilo projekt novej budovy, ktorú otvorilo roku 1937.

Július mal šťastie, že umrel pred druhou svetovou vojnou v júni 1938. Artefakt Jánošíkovej čiapky z jeho zbierok sa dostal na výstavu štátov Osi v Stuttgarte roku 1941. Bolo by zaujímavé vedieť, či organizátori výstavy, demonštrujúcej nadradenosť árijskej rasy, vedeli, že otec Liptovského múzea bol Žid.
Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.
Kontaktujte nás