Inteligencia



O tom, že veda v Ružomberku nezačala až Katolíckou univerzitou.

Plagát zachytáva tlačiareň Karola Salvu na "Protivni". Jeho prvá tlačiareň sa nachádzala na poschodí likavského hostinca.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.
Eliáš Splénius
 Ján Drahotín Makovický
Karol Krčméry Dušan Makovický
Karol Salva Vojtech Budinský - Krička
Makovický Ján Drahotín
Učenec reformácie Transylvánie a brehov Baltského mora

Eliáš Neussel Splényi z Ružomberka

꙳ 25.07. 1611 Ružomberok - † 12.10. 1675 Bratislava ?

Eliáš Splenius sa narodil do rodiny liptovského seniora a evanjelického farára v Ružomberku Jakuba zo zemianskeho rodu Splényi. Rod pôvodom z Tirolska známy tiež ako Neussel. Matka Dorota Klačániová (Szkacsányi) bola zemianka. Základné vzdelanie získal v hlavnom meste Sedmohradska, ku ktorému sa vtedy hlásil protestantský svet Uhorska. Protestantskú teológiu tu vtedy vyučovali priatelia J. A. Komenského - Johan Heinrich Alsted z Nemecka a Johan Heinrich Bisterfeld z Holandska. Na ich odporúčanie sa dostal na štúdiá do Toruňa, Gdansku a Kaliningradu. S finančnou podporou župana Gašpara Ilešházyho napokon obhájil magisterský titul v Rostocku. Po pôsobení v Kodani a Uppsale sa napokon vrátil do rodného Ružomberka kde v roku 1638 pôsobil ako rektor ružomberskej evanjelickej školy. Tu vyučoval aj Ilešházyho synov Gabriela a Juraja. O rok prijal pozvanie do slávnej školy v Bardejove, kde po ôsmich rokoch vyučovania začal pôsobiť v kúrii ako notár. Od roku 1673 povýšil na sudcu. O dva roky na to zomiera po služobnej ceste do Bratislavy. Jeho život zachytávajú diela písané nemecky či latinsky v priestore Horného Uhorska či dnešného Saska a Bavorska.

Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:


MAŤOVČÍK, Augustín et. al. Slovenský biografický slovník V. Martin: Tlačiareň Neografia, š.p., 1992. ISBN 80-7090-216-7

de.wikisource.org --- zlatyfond.sme.sk --- gdz.sub.uni-goettingen.de --- books.google.cz
Pravá ruka Milana Hodžu

Ján Drahotín Makovický

꙳ 02.12.1818 Liptovský Mikuláš - † 24.02.1884 Ružomberok
Makovický Ján Drahotín

Od roku 1938 študoval na gymnáziu v Miškovci, o dva roky na evanjelickom lýceu v Levoči. Tam sa stretol so študentmi, ktorí opustili bratislavské lýceum ako protest po zosadení Ľudovíta Štúra. Prijal meno Drahotín a stal sa významným štúrovcom. Od roku 1843 bol členom Slovenského ústavu, viedol jeho Týždenník.

V roku 1844 bol spoluzakladateľom spolku Tatrín a zúčastnil sa všetkých jeho valných zhromaždení v Liptovskom Mikuláši. V školskom roku 1846/47 pokračoval v štúdiu teológie v Halle, potom v Berlíne. V roku 1847 bol v Tisovci vysvätený za evanjelického kňaza a nasledovný rok začína pôsobiť v rodnom Mikuláši, kde tiež vyučoval.

V roku 1849 sa zúčastnil revolučného slovenského hnutia. Pôsobil vo viacerých evanjelických vzdelávacích a národných spolkoch. V roku 1861 sa zúčastnil na Memorandovom zhromaždení v Martine a patril k zakladateľom Matice slovenskej. Finančne podporil vznik všetkých troch slovenských gymnázií. V máji 1863 bol spolu s priateľom Milanom Miloslavom Hodžom napadnutý zemanmi Lehockým a Ráztokajom.

Zanechal viacero literárnych diel a prispieval do mnohých periodík. Bol prvým kronikárom mikulášskeho ochotníckeho divadla pre ktoré tiež hral a prekladal hry. Začal tiež písať kroniku rodu Makovických. Od roku 1873 pôsobil ako farár v Ružomberku, kde spolu s bratmi sa podieľal na rozvoji podnikania a obchodu v meste. 
PETER SLAVOMIL MAKOVICKÝ -  Podnikatelia DUŠAN MAKOVICKÝ st.
Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.
Ružomberský Štúr

Karol Krčméry

꙳ 29.11. 1859 Ružomberok
† 02.02. 1949 Bratislava, pochovaný v Ružomberku
Krčméry Karol mladší

Bol synom Karola Eliáša Krčméryho. Stredoškolské štúdium nadobúdal v Banskej Bystrici, Kláštore pod Znievom, Segedíne a Košiciach. Vydal sa na dráhu kňaza, ktorú začínal v viedenskom Pazmáneu. Po predčasnej smrti brata napokon poslúchol otca a v záujme zachovania rodu zmenil zameranie. Pokračoval teda štúdiom klasickej filológie v Budapešti. Dosiahol doktorát a aprobáciu učiť v slovenčine a srbochorvátčine.

Učiť začal v Sedmohradsku a v roku 1888 ho vo Veľkej Kikinde menovali za riaditeľa srbského gymnázia. Po rozpade monarchie sa aj napriek strate penzie rozhodol vrátiť na Slovensko. V novej republike mal ťažší štart než si myslel. V roku 1925 po dlhom zdráhaní vstúpil do HSĽS, za ktorú sa stal v rokoch 1926-29 podpredsedom senátu Národného zhromaždenia.

Vo svojej jazykovednej práci presadzoval úpravu slovenského pravopisu v duchu štúrovčiny. Pôsobil v komisii Spolku sv. Vojtecha na prípravu pravidiel slovenského pravopisu, kde publikoval pod pseudonymom Karol Tŕňowskí. Pôsobil tiež v Matici slovenskej. V roku 1939 sa stal predsedom Ľudovej banky.

Karolovi vnuci zohrali významnú úlohu v boji proti komunizmu. Silvester Krčméry (1924-2013) strávil 13 rokov vo väzaní napokon v roku 1988 pomohol organizovať sviečkovú manifestáciu.
Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.
Verný priateľ a lekár Leva Nikolajeviča Tolstoja

Dušan Makovický starší

꙳ 10.12. 1866 Ružomberok - † 12.03. 1921 Ružomberok
Makovický Dušan starší - maľoval Iľja Repin

Syn Petra Slavomila študoval na gymnáziu v Ružomberku, Nagykörösi a v Šoprone. Ďalej medicínu na KU v Prahe a niekoľko semestrov v Innsbrucku a Berlíne. V roku 1890 sa stal predsedom spolku Detvan v Prahe. Tu sa spoznáva s Masarykom a Štefánikom. Oslovili ho myšlienky L.N. Tolstého, stal sa vegetariánom i abstinentom.

Pôsobil v Innsbrucku na chirurgickom a syfiliticko-dermatologickom oddelení, tiež ako internista v Budapešti. V roku 1894 sa usadil v Žiline odkiaľ tiež pôsobil v kúpeľoch Rajeckých Teplíc. V roku 1894 sa ako obdivovateľ vydal navštíviť do Jasnej Poľany Tolstého. O svojich zážitkoch z Ruska publikoval viacero príspevkov. Venoval sa tiež prekladom diel Tolstého. V roku 1897 a 1901 až 1902 navštívil Tolstého na Kryme, kde sa zoznámil s Gorkým a Čechovom.
Tolstoj - Čertkov - Makovický

Ako stúpenec Masarykovho učenia pracoval na česko-slovenskej vzájomnosti, za čo ho sledovala tajná polícia. Dušan sa stal osobným lekárom Tolstého po vypuknutí rusko-japonskej vojny. Jeho pôvodný lekár musel vtedy narukovať. Tu sa už začali aj priateliť. Dušan vybavoval jeho zahraničnú korešpondenciu, čím sa dostal do kontaktov s dôležitými ľuďmi. Vo februári 1907 ich na ceste za zatmením slnka navštívil Milan Rastislav Štefánik.

Dušanov priateľ Lev Nikolajevič Tolstoj umrel v novembri 1910. O pár mesiacov neskôr umiera aj jeho otec, s ktorým sa Dušan stihol rozlúčiť aj ho pochovať. Po návrate do Jasnej Poľany prežil dramatické chvíle. V roku 1914 podpísal Bulgakovov manifest proti vojne, za čo bol v roku 1915 10 mesiacov vo väzení.
Orechovová - Matrena a Anna (Makovická)

Dušan prežil v Rusku aj červenú revolúciu. Oporou mu bola po celý čas ošetrovateľk Matrena Orechovova, s ktorou sa v Moskve 1919 z vďaky zosobášil. Po presaťhovaní do Ružomberka ale Dušan krátko pred narodením jedinej dcéry spáchal samovraždu.

Jeho pôvodné Jasnopolianske zápisky vyšli v rokoch 1922-23 v Moskve, o rok neskôr v Prahe. Ich slovenský preklad spracoval jeho synovec Dušan Makovický mladší.

Materna Konstantinovna Makovická - Orechovová

꙳ 18.10. 1890 Jasná Poľana (RU) - † 25.04. 1970 Bratislava

Anna Ľudmila Bučková - Makovická

꙳ 11.08. 1921 Bratislava - † Studénka (CZ)?
Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ĎURIŠKA, Zdenko et al. Medzi mlynmi a bankami. Turany: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2007. ISBN 978-80-968717-7-3.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.
Salva Karol
Vždy v opozícii a proti prúdu

Karol Salva

꙳ 11.08. 1849 Liptovská Sielnica
† 21.01. 1913 Cleveland (USA, OH)

Na obsahu sa pracuje - ďakujeme za vaše porozumenie.
TLAČIAREŇ KAROLA SALVU - Podniky a inštitúcie 
Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.
Nestor slovenskej archeológie

Vojtech Budinský - Krička

꙳ 24.07. 1903 Ružomberok - † 05.01. 1993 Košice, pochovaný v RK
Budinský - Krička (Budaváry) Vojtech

Študoval na gymnáziu v Ružomberku a UK v Bratislave. V rokoch 1926 - 27 archeológiu a etnografiu v Krakove. Po krátkom pôsobení v Kláštore pod Znievom začína ako knihovník na UK v Bratislave. Po získaní doktorátu nastúpil roku 1927 ako kustód Archeologického oddelenia v Martine. V rokoch 1933-38 pracoval na archeologických lokalitách v Česku.

V roku 1938 po vládnom nariadení o prevzatí štátnych zamestnancov sa už ako člen HSĽS dostal späť do Bratislavy. Od 1. marca 1939 spoluzakladal samostatný Štátny archeologický ústav v Martine a stal sa jeho prvým riaditeľom. Pôsobil ako profesor archeológie na univerzite v Bratislave až do roku 1948.

V roku 1951 bol zatknutý komunistami. Z ilavskej väznice ho prepustili po troch rokoch na príhovor profesora Jana Eisnera, s ktorým zakladali archeologický ústav. Venoval sa skúmaniu praveku. Objavil prvé staroslovanské pohrebiská v Turci a v Liptove. Dokázal osídlenie severovýchodného Slovenska pred 12. storočím. Publikoval viac než 200 štúdií v archeologických časopisoch u nás i v zahraničí. V roku 1998 sa v Ružomberku konal celoslovenský seminár venovaný jeho životu a práci. Pochovaný je v rodinnej hrobke s bratom Eugenom.
Späť na prehľad

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

arup.cas.cz

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Rody a Osobnosti Ružomberok II. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89151-38-7.

Mnoho sme ešte nestihli spracovať - ďakujeme za vaše porozumenie.