Mestské časti Ružomberka

Za mesto sa do 19. storočia považovalo len okolie kopca na ktorom vzniklo mesto, niekedy zvané len mestečko - teda Oppidum Rosenberg (viď mapka dolu). Za najstaršie známe štvrte by sme mohli považovať tzv. štyri ulice Ružomberka: Černová, Bilely Potok, Vlkolínec a Villaludrová. Status "ulice" týmto obciam zabezpečoval predovetkým nezávislosť od Likavského panstva. Tento stav v istom zmysle vydržal do súčasnosti s výnimkou "ulice" Villaludrová, ktorá sa zjednotila s obcou Ludrová v roku 1953, po vymretí zemanov Rakovských.

Na mape z 18. storočia vidíme, že už vtedy existovali časti mesta ako Klačno, Roveň, Polík, Hrabovo, Čutkovo, Laziny, Hriadky, Pod Skalami, Dielec, Za kláštorom a podobne. Kedysi polia a lúky, dnes sídliská či ulice mesta. Samostatnou kapitolou by mohli byť zaniknuté "ostrovčeky" rieky Revúca, ktorým sa vravelo Sihoť ( Veľká či Malá napr.). Toto slovo má zrejme pôvod v maďarskom "sziget" - čiže ostrov.

Stavebný boom a s ním potreba rozširovať mesto nastal nepochybne vďaka priemyselnej revolúcii, ktorú v Ružomberku zhmotňovali továrne textilného a papierenského priemyslu. Do mesta totiž začali prichádzať stovky až tisícky pracovníkov a tí potrebovali niekde bývať. Prvé komisie zaoberajúce sa rozvojom urbanizmu začali vznikať rokom 1850. V roku 1869 tu pribudla funkcia stavebná a roku 1875 aj skrášľovacia.

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

https://www.ludrova.sk/historia.html

Najstaršia katastrálna mapa mesta Ružomberok od Františka Čekanca:

maps.hungaricana.hu

Polík

  • Do prelomu 19. a 20. storočia boli na brehoch Váhu len sklady dreva slúžiace pltníkom. Priestor bývalej štátnej nemocnice predstavovalo pole, na ktorom sa niekedy konali dobytkárske trhy, či neskôr hrával futbal - takzvaný Malý Polík. Ďalej za ním sa vypínal Veľký Polík. Regulačný plán Malého i Veľkého Políka inšpirovaný Móricom Štarkom vypracoval Gejza Groh.

Dopravné zápchy na Považskej ceste vyzerali začiatkom 20. storočia rozhodne inak. Pltníctvo v Ružomberku fungovalo do roku 1936.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Jadro Políka tvorila stará Nemecká ulica. Stavebnú expanziu tu naštartoval komplex areálu kasární pre II. prápor 15. pluku honvédov – Kasárne kráľa Jozefa, alebo Kasárne Domobrany. Boli postavené 6. apríla 1898 a po vzniku ČSR pomenované po M.R. Štefánikovi. Zanikli roku 1933. Dnes sa tu nachádza areál Strednej priemyselnej školy, ktorý funguje od roku 1952. Projektovali ho M.Škroupa a V. Cibulka. Sochárske výzdoby tvoril umelec normalizácie Ján Kulich a Ján Hučka, vitráže domáci Róbert Dúbravec.

V roku 1898 kúpil uprostred Nemeckej ulice dom Karol Salva, ktorý tu vybudoval svoju Tlačiareň. Naproti v roku 1908 vybudoval svoj hostinec a údenárstvo mäsiar Leopold Fulla.

Nemeckú ulicu ukončila budova Štátnej meštianskej školy v roku 1919 za kasárňami. Dnes sú tu umiestnené sociálne byty. Nesmierny rozvoj priniesla stavba Štátnej nemocnice na Malom Políku v rokoch 1922 až 24. Projekt Gejzu Groha realizovali stavitelia Glasner a Szegö. Otvorili ju roku 1927.

Nasledovali stavby na Dončovej ulici, kde sa Polík spája s centrom. V rokoch 1924 až 1926 budova Štátnej ľudovej školy. Projekt Alfréda Ženíška realizoval Jaroslav Bursík. V rovnakom roku sa dokončil aj Evanjelický kostol, ktorý realizoval Jozef Pešek. Na oboch badať vplyv unikátneho českého kubizmu, respektíve rondokubizmu. Vzácnou je tiež socha Jána Koniarka nad vstupom do školy.

K desiatemu výročiu vzniku ČSR a koncu Prvej svetovej vojny bol odhalený Pomník Slobody slovenského národa. Vtedy sa tu pravdepodobne vysadili aj pamätné lipy. Pomník na jeseň roku 1938 demonštratívne nechalo pred budovu múzea premiestniť vedenie HSĽS. Údajne im prekážala postava nahej ženy. Vrátil sa 5. apríla 1946. Viac na: http://monuments-remembrance.eu/sk/

V roku 1930 bola Dončova ulica vydláždená a o tri roky dôstojne uzavrel ulicu pri Považskej ceste projekt Vladimíra Fischera: Národná banka Československa.

K najhodnotnejším prvkom budovy patria bronzové reliéfy na jej priečelí od českého národného umelca Josefa Axmana.

V súčasnosti tu funguje Poliklinika Ruža.

Roku 1929 spojil Dončovu ulicu s Nemeckou komplex súdnych a väzenských budov od pražského architekta Bedřicha Bendelmayera. Bola to budova prvej Slovenskej Sedrie. Obrazy doby nám ponúka kniha spomienok Denníky 1930-1939 od Karla Sidora, ktorá zachytáva autorov pobyt vo väzení, ktoré bolo budované súčasne so súdom.

V roku 1935 nasledovala stavba budovy Okresného úradu od významného ružomberského architekta Vojtecha Donnera. Stavbu opäť realizoval Jaroslav Bursík a vidieť tu už prvky funkcionalizmu. Budova plnila svoj účel do roku 1960, počas Slovenského štátu bola sídlom Tatranskej župy. Dnes tu sídli Úrad práce. Historická budava trafostanice v popredí je žiaľ už minulosťou.

Prvou pozemnou stavbou počas Slovenského štátu bola budova Štátneho gymnázia v Ružomberku z dielne Adolfa Benša, otvorená 13. decembra 1942.

V roku 1949 pribudol na Námestí slobody Pamätník padlým v druhej svetovej vojne. Autormi diela sú František Gibala a Jozef Švidroň.

Dva roky predtým začal na Políku medzi dvoma školami (gymnázium a Štátna meštianska) vznikať prvý ružomberský panelák „Stobytovka“. Výstavba panelákov v roku 1967 dopustila asanáciu pôvodných domov Nemeckej ulice, medzi inými aj Salvovu tlačiareň, po ktorej ostala len pamätná tabuľa.

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Slovensko na historických fotografiách --- zijemvrk.sk/prvy-panelak -- zijemvrk.sk/ako-mesto-budovalo-skoly -- zijemvrk.sk/jedina-na-slovensku -- zijemvrk.sk/prva-slovenska-sedria

Mnoho sme ešte nestihli spracovať - ďakujeme za vaše porozumenie.