Mestské centrum

Pôvodné centrum mesta

Ružomberský rinok

Pohľadnica poslaná roku 1911

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Za najstaršie centrum mesta sa dnes pokladá staré trhovisko – rínok, dnešné Námestie Andreja Hlinku. Jeho súčasná aleja stromov mohla byť vysadená asi v roku 1888 rehoľou piaristov. Okolo nej sú meštianske domy datované do 18. storočia. Historici majú dôvody sa nazdávať, že staršie jadro Ružomberka bývalo na sútoku Revúcej a Váhu, teda tam, kde ešte stále stoja provizórne zakonzervované pozostatky Kaštieľa sv. Žofie. Na mape Liptova od Samuela Mikovíniho môžeme vidieť v blízkosti kaštieľa kostol s vežou – zrejme najstarší sakrálny objekt Ružomberka. Iným pôvodným centrom mohla byť podľa najstarších písomných prameňov takzvaná Revúca, ktorej obyvatelia využívali Kostol Všetkých svätých v Ludrovej. Vpády Mongolov, husitov a neskoršie protihabsburské povstania však navždy zničili stopy po týchto potenciálnych centrách starého Ružomberka. Zubu času napomohli aj opakované požiare či povodne a aj preto sa zo stredovekého Ružomberka veľa nezachovalo.

Stromová aleja rínku mala pôvodne ochrannú funkciu a tvorili ju topole. Stredom námestia totiž tiekol potok, ktorý sa Veľkým Závozom a Mostovou ulicou zvažoval do Váhu. Ten bol využívaný ako stoka. Na pitie slúžili viaceré studne. Potok bol začiatkom 20. storočia transformovaný do mestskej kanalizácie. Pôvodné topole tak nahradili lipy a pagaštany. Na mieste najväčšieho spádu na Veľkom závoze bol dokonca postavený mlyn. Ružomberok z čias štúrovcov by sme teda mohli porovnávať s Vlkolíncom, akurát mal výhodnejšiu polohu a bol rozvinutejší. Stavať drevenice v meste zakázala vrchnosť až roku 1797 po ničivom požiary. Nariadenie sa u obyčajných ľudí dlho obchádzalo. Posledné drevenice z centra mesta vymizli až po oboch svetových vojnách.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

zijemvrk.sk

Čo chýbalo mestu v stredoveku?

Mestské opevnenie

Po stopách gotiky mesta Ružomberok

Fakty sú také, že stredovek v Dolnom Liptove reprezentujú nenápadné, ale hodnotné kostolíky ako Ludrová-Kút, Martinček, Liptovský Michal či Liptovské Sliače a iné. Jednou z prehliadaných príčin stagnácie rozvoja mesta v časoch gotiky či renesancie musí byť aj neúspešný banícky program. Všetci králi, ktorí Ružomberku udeľovali či potvrdzovali mnohé práva a slobody, museli netrpezlivo čakať na vypuknutie novej zlatej, striebornej či aspoň medenej horúčky. V Dolnom Liptove sa ale na veľké sklamanie našlo „iba“ železo a jeho ťažba nebola nikdy efektívna, napriek storočným snahám. Preto gotika i renesancia prekvitala v mestách na strednom Slovensku v ťažko prístupných horských údoliah ako napríklad Banská Štiavnica či Kremnica. Ružomberské "zlato" sa plavilo do centrálneho Uhorska po Váhu, ale to je už iná téma.

Dalo by sa tiež uvažovať nad názvom Oppidum Rosenberg, ktoré sa často objavuje od 18. storočia, a zdá sa, že nahradilo staršie pomenovanie mesta Civitatis Rosenberg. Či práve opevnený kostolík na kopci dal Ružomberku takéto pomenovanie, je už otázka pre historikov.

bývalý kostol sv. ladislava

Kostol sv. Ondreja

Dynamické rekonštrukcie 20. storočia zmenili chrám k nepoznaniu.

Ružomberský farský kostol prešiel v ostatnom storočí minimálne troma radikálnymi etapami úprav, ktorých výsledkom je súčasná imitácia trojloďového chrámu a zánik skoro všetkých gotických prvkov pôvodného menšieho kostola, ktorý tu stál určite už na prelome 13. a 14. storočia. Ten bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi.

Po požiari z roku 1583 nasledovala jeho renesančná prestavba grófom Ilešházym. K zmene patróna došlo zrejme už roku 1506. V polovici 16. storočia tu pôsobil prvý reformačný kňaz Štefan Spettinger. Pod vplyvom reformovanej cirkvi bol kostol striedavo medzi rokmi 1611 a 1709. Približne v tomto období prebiehala postupná barokizácia, z ktorej nám ostal vrchol hlavnej veže. Roku 1800 sa po požiari opravila strecha.

Zo sedemdesiatych rokov 19. storočia popisujú kostol v maďarčine uhorskí reštaurátori József Könyöki a Viktor Myszkovszky. Prvý menovaný umrel v roku začatia prestavby, Viktor Miškovský, sa jej síce dožil, ale zabrániť mnohým necitlivým zmenám už nemohol.

Prvú radikálnu premenu realizoval Ružomberčan Ján Króner v neorománskom štýle. Interiérové fresky v rokoch 1902 až 1903 namaľoval národný umelec Jozef Hanula z Liptovských Sliačov. Jeho pôvodné fresky sa nedochovali. Nasledovné dekoratívne úpravy interiéru vznikli krátko po smrti Andreja Hlinku. Okenné vitráže s mozaikami Ľudovíta Fullu nahradili okná poškodené po bombardovaní počas SNP. Posledné reštaurátorské práce prebehli koncom komunizmu a fasáda sa reštaurovala naposledy roku 2002.

Podrobne je kostol popísaný na stránkach ružomberskej farnosti, zaujímavým zdrojom je tiež maďarský portál varak.

Zaniknutý skovst a ružomberské tabu

Škola Gašpara Ilešházyho, Školské schody a Mauzóleum Andreja Hlinku

Metamorfózy ružomberského kopca

Pre mnohé vojny a požiare sa v meste nezachovali stopy po pôvodnej farskej škole. Zato máme viacero záznamov o škole reformovanej cirkvi, ktorú malo pod patronátom Likavské panstvo. Vďaka grófovi Gašparovi Ilešházymu tu v roku 1638 pôsobil aj náš rodák Eliáš Splénius, ktorý po pôsobení v Uppsale prijal pozíciu rektora školy v Ružomberku. Išlo o školu gymnaziálneho typu. V tom istom čase vznikla aj budova školy na kostolnom vŕšku. Od roku 1712 opäť pripadla katolíkom ktorí v jej priestoroch zriadili tiež faru. Roku 1823 sa dostavala jej druhá polovica a v roku 1848 sa pristavilo jej druhé poschodie. Maďarsky sa tu začalo učiť až v roku 1893. Zo starých budov sa postupne vysťahovala fara i škola. Od roku 1911 tu malo priestory aj Liptovské múzeum a v rokoch 1933 až 1938 bola celá jej stavba asanovaná.

Asanácia starej školy mala viacero dôvodov. Jedným z nich bola aj potreba spevniť svah pod ňou. Pri tejto príležitosti vznikli nové Školské schody podľa návrhu Jozefa Uhlára a Štefana Martoníka. Popri nich mal pôvodne vzniknúť aj pamätník obetiam 1. svetovej vojny. Všetko zmenila smrť Andreja Hlinku. Jeho mauzóleum projektovali K. Olejník, J. Švidroň a J. Glončák. V roku 1944 bolo poškodené bombardovaním. Počas komunizmu sa mauzóleum premenilo na pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Vstup sa necitlivo zamuroval a pamätník tvorilo len priečelie. Mauzóleum sa dočkalo rekonštrukcie v rokoch 1990 až 1991. V roku 2003 doň premiestnili prázdnu rakvu Andreja Hlinku. Zachovala sa v pôvodnom stave s prestreleným sklom. To bolo poškodené v roku 1968 príslušníkom Sovietskej armády v Dóme sv. Martina v Bratislave, kde sa rakva v tej dobe uchovávala.

Pre mnohých Ružomberčanov bude iste prekvapivé, že názov Školské schody môže koreniť v bývalej evanjelickej škole. Samostatná Evanjelická cirkev po svojom postupnom vzniku a búrlivom období náboženských vojen v Ružomberku dočasne zanikla v roku 1709. Cirkevný zbor bol obnovený až roku 1873 vďaka rodine Makovických, ktorá ružomberským evanjelikom do roku 1896 poskytovala priestory svojho domu. Evanjelický zbor potom kúpil dom pri školských schodoch. V jeho murovanej časti býval učiteľ a vzadu v drevenici bola škola. Tá sa dočkala dôstojnej prestavby roku 1904 a sídlila tu až do roku 1925.

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Mestský dom

Už od čias kráľa Žigmunda Luxemburského sa Ružomberok pýšil titulom "slobodné kráľovské mesto". Jeho potenciálnemu rozvoju v stredoveku bránilo mnoho faktorov. Jednak nerešpektovanie jeho výsad, alebo nedostatok obchodu, či vôbec zložitý politický vývoj Uhorska od Tureckých vojen po prvú svetovú vojnu. To sa všetko sa odrážalo aj na urbanizme Ružomberka. Až do prelomu 19. a 20. storočia pripomínalo naše centrum skôr dnešný Vlkolínec než sídlo súdu.

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Chlapčenská a Dievčenská škola

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Prvé gymnázium a kláštor

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton. Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča: AntOn Solutions s.r.o., 2018. ISBN 978-80-972566-2-3

Mnoho sme ešte nestihli spracovať - ďakujeme za vaše porozumenie.