Prvý vrchol Viktorovej futbalovej
kariéry predstavoval medzištátny priateľský futbalový zápas, ktorý sa odohral
7. apríla 1946 na štadióne v Paríži medzi Francúzskom a Československom.
Išlo o prvé povojnové vystúpenie čs. futbalistov. Viktor v ňom hral
na svojom tradičnom poste stredného útočníka vedľa už vtedy legendy čs. Futbalu
Josefa Bicana. V tomto historickom zápase nastúpil ako jediný Slovák! Viktor
hral za bratislavský Slovan plných 14 sezón, až do roku 1956, a to aj
napriek tomu, že ho neustále prenasledovali zdravotné problémy
s operovaným kolenom.
V roku 1955 získal Viktor so
Sokolom (Slovanom) Bratislava svoj posledný titul. Vyššia politika ale začala
všemožne podporovať nový armádny klub Červená hviezda Bratislava. Legendy
bratislavského Slovana na čele s V. Tegelhoffom sa tak dostali do uránových
bani v Jáchymove! Tegelhoff vyšiel z väzenia až 12. mája 1960 po amnestii.
Tesne predtým vďaka priepustke v roku 1959 stihol priateľský futbalový zápas s Poľskom
ako kapitán reprezentácie. Po návrate z väzenia ukončil hráčsku kariéru a
začal trénovať dorast Interu Bratislava. V roku 1970 s ním vyhral
neoficiálne majstrovstvá ČSFR.
Viktor Tegelhoff sa po štrnástich
sezónach v drese Belasých zapísal do siene slávy Slovana Bratislava. Získal
ocenenie najlepšieho stredného útočníka Európy. Vynikal najmä inteligenciou a
slušnosťou. Aj preto ho nazývali presným a jemným inžinierom futbalu.