Ružomberčanky

Matka ženskej inteligencie

Oľga Milecová

꙳ 02.10. 1853 Ružomberok - † 14.02. 1939 Žilina

Najstaršia dcéra spomedzi siedmich detí Petra Slavomíra Makovického a jeho manželky Anny, rodenej Pálkovej, bola Oľga. Navštevovala evanjelickú ľudovú školu v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1866 a 1867 pokračovala v Amerlingovom dievčenskom ústave v Prahe. V roku 1872 sa vydala za žilinského advokáta Jána Emila Mileca.

Patrila k zakladateľkám spolku slovenských žien Živena. Od roku 1873 bola členkou výboru miestneho odboru Živeny v Žiline a od vzniku ČSR sa stala jeho čestnou členkou. So sestrou Ľudmilou sa venovali propagovaniu ľudového umenia. Prispievali kolekciami výšiviek na výstavy do Martina či Prahy. Oľga v roku 1895 pomáhala Matúšovi Dulovi s tvorbou exponátov na Národopisnú výstavu do Prahy.

Mala desať detí z ktorých sa dospelosti nedožili tri. Margita Pauliny-Tóthová, Helena Kohútová (1879-1957), Oľga Kuzmányová (1880-1958), Janka Thomka-Markovická (1883-1957), Edita Bacherová (1886-1975), Anna Pietrová (1889-1974) a syn Ivan (1896-1980). Všetky dcéry sa angažovali vo verejnom živote, Ivan vyštudoval právo a bol vyslancom v Bukurešti. Tiež preložil Dobšinského rozprávky do francúzštiny.

Žena do voza i do koča!

Ľudmila Beniačová

꙳ 04.03. 1855 Ružomberok - † 23.12. 1918 Ružomberok

Základné vzdelanie získala v Mikuláši od svojho strýka Jána Drahotína, neskôr v Hrádku. Pokračovala v Prahe v ústave Matildy Peškovej. Tu bola spolužiačkou Eleny Novákovej – budúcej manželky P.O. Hviezdoslava. Bola úspešná ochotníčka a od roku 1880 členka spolkového výboru Živeny.

Okrem vyšívania krojov sa venovala aj cestovaniu. Podobne ako jej syn Fedor (1876-1971), ktorý sa roku 1905 stal svedkom pádu ruského prístavu Port Artúr v dnešnej Číne. Ľudmila viedla v roku 1906 delegáciu ružomberských žien u princeznej Alžbety Seefried. V jej vile pod Čebraťom žiadali intervenciu v prospech Vavra Šrobára.

Vychovávala ešte šesť sirôt po svojej sestre Želmíre (1860-1894) a jej mužovi MUDr. Petrovi Holéczymu (1854-1904), ďalšie štyri dcéry z jeho druhého manželstva a k tomu aj jeho dlhovekého otca. Okrem syna Fedora mala ešte Mojmíra (1878-1878) a Igora (1881-1958) – významný politik a právnik. Najstaršia Oľga (1874-1971) a nevšedné osudy jej rodiny sú v nasledujúcej kapitole.

Zomrela mladá a krásna ...

Želmíra Holéczyová

꙳ 25.01.1860 Ružomberok - † 20.07.1894 Nová Baňa

Na obsahu sa pracuje.

Feministka a podnikateľ

Oľga Krnová (Beniačová)

꙳ 24.12. 1874 Liptovský Mikuláš - † 28.10. 1971 Bratislava, pochovaná v Ružomberku

Dcéra Oľgy a Daniela Šimona Beniačovcov. V Ružomberku navštevovala ľudovú aj vyššiu dievčenskú meštiansku školu. Neskôr sa vzdelávala v zahraničí. Vydala sa za Miloša Krnu (1869-1917), s ktorým sa usadili v Novom Sade. Ten sa stal popredným šíriteľom slovenskej osvety na Dolnej zemi. V Novom Sade založil právnickú kanceláriu i banku. Osudovým sa mu stali aktivity v periodiku Dolnozemský Slovák, za ktoré bol internovaný v Debrecíne. Zomrel v roku 1917 ako 48-ročný, Oľga mala vtedy 43 rokov.

Oľga pôsobila v ženských spolkoch Živena a Lipa. V roku 1920 sa stala spoluzakladateľkou a predsedníčkou Slovenského ženského spolku v Novom Sade. Svoje činnosti orientovala na spoluprácu s ďalšími srbskými ženskými spolkami. V roku 1920 bola delegátkou spolku na Kongrese ženských spolkov Kráľovstva Srbov Chorvátov a Slovincov. Po roku 1922 žila v Prahe, kde pracovala v miestnom odbore Živeny. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Mala 4 deti, najstarší Dušan zomrel ešte ako 6-ročný. O manželstve Krnovcov písal spisovateľ Ján Čajak.

Pražský funkcionár

Zdenko Krno

꙳ 1899 Novi Sad (SRB) ? - † 1930 Kozluk (BiH)

Zdenko sa stal dôstojníkom a neskôr hospodárskym odborníkom. Bol tajomníkom združenia československého priemyslu v Prahe. Pôsobil vo viacerých spoločnostiach a bankách. Vo veku 31 rokov neprežil autonehodu na ceste z Belehradu do Sarajeva. V zákrute dostal šmyk a zrútil sa do rieky.

Odborník na medzinárodné právo

Dalibor Krno

꙳ 1901 Novi Sad (SRB) ? - † 06.09. 1983 Bratislava

Dalibor začínal ako novinár, neskôr riaditeľ slovenskej obilnej spoločnosti. Po skončení Druhej svetovej vojny bol československým delegátom pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Budapešti, potom predseda štatistického úradu a ešte vyslancom vo Viedni. Popri tom do roku 1950 tiež vysokoškolským učiteľom UK v Bratislave, kde ho roku 1958 menovali profesorom. Venoval sa medzinárodnému právu, dejinám žurnalistiky a mierovému hnutiu.

Kozmopolitná spisovateľka

Feodora Pavlů (Krnová)

꙳ 1904 Novi Sad (SRB) ? - † 1994 New York (USA) ?

Najmladšia dcéra sa dožila úctyhodných 90 rokov! V roku 1927 sa vydala za veterána československých légií novinára a diplomata Bohdana Pavlů (1883 – 1938). Ich svatba sa konala na radnici v Starom meste Prahy. Z tohto momentu sa zachovala fotka pod orlojom v prítomnosti ministra Milana Hodžu. Žila pomerne dobrodružný život na diplomatických cestách v Kodani a Prahe, v rokoch 1935 – 1937 v Moskve.

Jej slávny manžel umiera takmer identicky ako jej brat Zdenko. Pri návrate zo spoločnej dovolenky z ostrova Hvar (kde mali letnú vilu) sa auto v šmyku zrútilo do rieky, neďaleko mesta Bosanski Novi (12. mája 1938). Bohdan a ich spoločníčka na mieste umreli. Feodora sa po ťažkých vnútorných zraneniach so zlomenou rukou zachránila.

Obdobie druhej svetovej vojny prežila vo Veľkej Británii. Po roku 1945 sa vrátila na Slovensko. Nádejné snahy o podnikanie jej zmaril komunizmus, pred ktorým ušla do New Yorku, kde uverejnila niekoľko poviedok.