Ružomberskí Židia

V roku 1938 mala židovská náboženská obec v Ružomberku 741 členov. Po druhej svetovej vojne sa z nej zachovala iba dlho chátrajúca synagóga a ešte dlhšie chátrajúce torzo cintorína, ktorý bol pôvodne pri Váhu. Počas komunizmu bol premiestnený na mestský cintorín a jeho náhrobné kamene zaliate do veľkej betónovej dosky. To sa našťastie po roku 2020 zmenilo.

Ružomberská Židovská obec dala svetu osobnosti, pre ktoré bol Ružomberok skutočne primalý.

V pozadí pamätník na Židovskom cintoríne v Ružomberku, ktorý sa len nedávno podarilo revitalizovať vďaka Židovskej obci a jej sponzorom.

ŠKRINÁROVÁ, Ľubica et al. Ružomberok monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89151-22-6.

zijemvrk.sk

Klavirista, politik, pedagóg a prezident Medzinárodného spoločenstva pre hudobnú výchovu.

Leo Kestenberg

꙳ 27.11. 1882 Ružomberok - † 13.01. 1962 Tel Aviv (IL)

Narodil sa v rodine ružomberského kantora. Keď mal štyri roky, presťahovali sa do Prahy a neskôr do Liberca. Na klavír ho učil najskôr otec. Neskôr ho učili v Berlíne Franz Kullak a vo Weimare virtuóz a skladateľa menom Ferruccio Busoni, s ktorým sa dokonca spriatelil. V tom istom čase vstúpil do Sociálno-demokratickej strany Nemecka.

Pôsobil v Berlíne na Vysokej škole múzických umení a od roku 1920 na ministerstve kultúry, kde presadil zásadnú reformu hudobného vzdelávania. Vo veku 50 rokov bol nacistami donútený odstúpiť a v roku 1933 odišiel do Prahy a znovu získal československé občianstvo. Nadviazal tu kontakty na dôležitých ľudí, ako napr. minister Kamil Krofta, umelec Oskar Kokoschka alebo spisovateľ a skladateľ Max Brod, priateľ Franza Kafku a iní.

Po emigrácii do Tel Avivu sa stal vedúcim Palestínskeho symfonického orchestra. V Izraeli bol priekopníkom hudobného vzdelávania. V roku 1953 bol zvolený za honorárneho prezidenta Medzinárodného spoločenstva pre hudobnú výchovu.

Zdroje textov a obrazovej prílohy:

en.wikipedia.org

Advokát andreja hlinku

Izidor Biheller

꙳ 02.09.1876 Ružomberok - † 01.05.1933 Ružomberok

Študovať začal na Židovskej ľudovej škole v Ružomberku, kde sa narodil. Po absolvovaní gymnázia si vybral pre štúdium práva Budapešť, kde roku 1903 dosiahol doktorát a zložil advokátsku skúšku. Svojej profesii sa venoval v rodisku. Radi ho vyhľadávali chudobnejší ľudia, ktorým neváhal pomôcť, čím si evidentne získal povesť čestného človeka, V roku 1906 si ho vybral za advokáta spolu s kolegom Bernátom Hillerom aj Andrej Hlinka. Za priestupok poburovania proti Maďarom obhajovali v časoch Černovskej masakry okrem Hlinku aj iných Ružomberčanov.

Patril tiež k spoluzakladateľom Uhorskej papierne. Počas 1. svetovej vojny musel ako vojak slúžiť na vojenskom súde v Košiciach. V rokoch 1922 až 1928 bol predsedom Židovskej náboženskej obce. Zomrel na vrodenú srdcovú chorobu. Syn Jozef v roku 1940 pri pokuse o ilegálnu emigráciu zmizol bez stopy. Jeho manželka Gertrúda bola dcérou hlavného rabína v Berlíne. Presťahovala sa do Prahy. Posledné stopy o nej končia definitívne v roku 1944 v Osvienčime. V Terezíne zas umrela manželka druhého právnika Andreja Hlinku pani Hillerová.